Začiatky veľkých zámorských objavov sa tradične spája s Portugalskom.
Plavby okolo afrického pobrežia prevzal pod svoju správu princ Henrich, zvaný Moreplavec, ktorý hájil záujmy štátu. No treba povedať, že zo začiatku sa mu to veľmi nedarilo. V roku 1447 Henrich Moreplavec zriadil v Lagose obchodnú spoločnosť, ktorej členom sa mohol stať každý Portugalec, ktorý do nej investoval.
Veľmi dôležitou portugalskou objavnou plavbou bola cesta Bartolomea Diaza. Diaz dosiahol najjužnejší cíp Afriky, no nemohol plávať ďalej popri východných brehoch, lebo posádky lodí vypovedali poslušnosť. Musel sa preto vrátiť do Lisabonu. Portugalský kráľ potom nazval južný cíp Afriky Mys dobrej nádeje - keďže v ňom videl nádej na úspešné doplávanie do Indie.
3. augusta 1492 vyplávali tri lode Kolumbovej výpravy ku Kanárskym ostrovom. Odtiaľ 6. septembra odplával Kolumbus na západ do Atlantiku a 12. oktróbra pristál pri jednom z Bahamských ostrovov. 16. januára 1493 sa výprava vydala na spiatočnú cestu, 15. februára priplávala k Azovským ostrovom a 15.marca sa vrátila do Palosu.
V roku 1498 portugalský moreplavec Vasco da Gama oboplávaním afrického kontinentu definitívne objavil východnú cestu do Indie. Keď Španieli zistili, že Kolumbus neobjavil novú cestu do Indie, ale nový kontinent, snažili sa opäť nájsť západnú cestu. Túto úlohu sa podujal splniť portugalský moreplavec v španielských službách Fernao Magalhaes.